Na hore Zvir v Litmanovej sa od stredy 5. augusta do nedele 9. augusta konala archieparchiálna odpustová slávnosť. Tohto roku sa uskutočnila pri príležitosti 25. výročia udalostí na hore Zvir v rokoch 1990 až 1995, na základe ktorých bola prešovským arcibiskupom a metropolitom Mons. Jánom Babjakom SJ v roku 2008 vyhlásená za mariánske pútnické miesto Prešovskej archieparchie.
Rozhodol sa tak ako miestny hierarcha z pastoračných dôvodov na základe skutočnosti, že od roku 1990 do Litmanovej na horu Zvir putuje „veľké množstvo veriacich zo Slovenska i zahraničia a mnohé svedectvá hovoria o tom, že pútnici tu nachádzajú stratený pokoj duše, čerpajú Božiu pomoc a po sviatosti zmierenia začínajú novú etapu života“ (z dekrétu o ustanovení pútnického miesta). V roku 2010 bol slávnostne zverejnený dekrét o ustanovení puta duchovného príbuzenstva tohto miesta s pápežskou bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme. Bližšie informácie o histórii mariánskeho pútnického miesta na hore Zvir a o pravidelnom každodennom duchovnom programe možno získať na stránke www.horazvir.sk.
Bohatý niekoľkodňový duchovný program vyvrcholil v nedeľu 9. augusta archijerejskou svätou liturgiou, ktorej hlavným slúžiteľom bol prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ a slávnostným kazateľom eparchiálny biskup Oradey v Rumunsku vladyka Virgil Bercea. V homílii vychádzal zo súčasnej situácie rodín, ktoré sú dnes často v kríze. „Vo vedomí, že rodina je jeden z najdrahších darov ľudskej spoločnosti, Cirkev sa vždy usilovala jasne zdôrazňovať dôležitosť jej úlohy v spoločnosti.“ V tomto kontexte upriamil pozornosť na Najsvätejšiu Trojicu, ktorá je spoločenstvom a láskou. To je prvotný model lásky. Cirkev ponúka aj vzor, ktorým je Svätá nazaretská rodina. Tým, že sa Syn nebeského Otca „stal človekom vo vnútri Svätej rodiny, Boží Syn posväcuje a požehnáva ľudskú rodinu.“ To, že sa ten, ktorý je Boh z Boha, Svetlo zo Svetla stal Synom človeka sa udialo tak, že Mária povedala Bohu svoje áno. „Svojou prítomnosťou Mária pripomína apoštolom, ale aj všetkým nám Kristovu tvár.“ Stala sa matkou novej rodiny – Kristovej cirkvi. Tak sa Mária stáva matkou našich rodín. „Čo urobil Boh s Máriou? Monumentálne dielo! Stvorenie povýšené na jedinečnú a neporovnateľnú dôstojnosť. Zo služobníčky Boh urobil Kráľovnú. Kráľovnú vesmíru, Božiu Matku, matku svojho Syna i našu matku. Odovzdaná do služby Bohu dáva sa aj do služby ľuďom. Pre Máriu slúžiť znamená kraľovať a kraľovať znamená slúžiť.“ V závere povedal, že medzi Gréckokatolíckou cirkvou na Slovensku a v Rumunsku je veľká podobnosť, a to hlavne v mučeníctve. „Aj vy máte, aj my máme mučeníkov z komunistického režimu.“ A vyrozprával príbeh viery ich biskupov, kňazov i manželiek gréckokatolíckych kňazov.
Nedeľnej slávnosti predchádzal bohatý duchovný program. Každý deň bola jeho súčasťou aj večerná archijerejská svätá liturgia. V stredu 5. augusta ju slávil prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ a homíliu ohlásil otec Alexander Ľudovít Melo OP, spovedník v pápežskej bazilike Santa Maria Maggiore. O Božej Matke povedal, že nekonkuruje svojmu Synovi a neprináša zjaveniami čosi nové, ale ako dobrá Matka nás upozorňuje: „Pozri sa, dieťa moje, čo od teba chce Otec.“ Pripomenul, že si „pamätáme dobu, keď vo svätej, opakujem svätej, mučeníckej Gréckokatolíckej cirkvi nebolo kňazov a viera sa zachovávala vďaka matkám, babkám, ktoré sa s nami modlili ruženec. To bola katechéza –Božia Matka nás učila skrze naše matky.“
Vo štvrtok, na sviatok Premenenia Pána, slávil archijerejskú svätú liturgiu vladyka Milan Lach SJ, pomocný biskup Prešovskej archieparchie. V homílii prepojil horu Zvir s horou Tábor. „Doputovali sme na túto horu ako apoštoli na horu Tábor. Často túžime po «horách», po niečom vyššom, aby sme načerpali síl, aby sme mohli ísť «dolu» do života a ohlasovať a niesť kríž.“
V piatok 7. augusta bol hlavným slúžiteľom vladyka Milan Chautur CSsR, košický eparchiálny biskup. V úvode homílie sa zameral na zasvätený život a následne prepojil myšlienku o potrebe lásky na všetkých pútnikov. „Sme povolaní k povolaniu lásky. Žijeme v dobe individualizmu – lásky k sebe. Skutočná láska nie je ekonomika, ale je taká, že dáva a nič za to nechce. Ľudia, ktorí skutočne milujú, necítia sa ukrivdení. Prišli sme dnes na horu stretnúť sa s Matkou a cítiť lásku dvoch sŕdc – milujúceho Krista a Bohorodičky.“
V sobotu 8. augusta bol hlavným slúžiteľom prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak a kazateľom Mons. Jozef Krištof, ktorý pôsobí na Štátnom sekretariáte Vatikánu. V kázni vysvetlil dôvod a dejiny putovania. Okrem iného povedal: „Od kolísky až po hrob je človek pútnikom. Dnešné púte si zachovali svoj význam a čiastočne aj charakter dávnych pútí. Stále sú to miesta duchovného obrátenia a posilnenia viery v Boha, ale aj ako prostriedok pokánia a obety. Pútnické miesta sú duchovným prameňom pre veriaceho, ktorý hľadá vhodné prostriedky, aby jeho viera v tejto modernej dobe bola živá a stála.“
V priebehu jednotlivých dní súčasťou programu boli rôzne bohoslužby, hudobno-slovné pásma, v ktorých vystúpili Anna Servická, Monika Kandráčová, Peter Milenky Band. Nechýbala katechéza o zasvätenom živote v podaní otca Metoda Lukačika CSsR, viceprovinciála redemptoristov, i predstavenie mužských a ženských reholí Gréckokatolíckej cirkvi.
Veľké množstvo pútnikov prichádzalo na horu Zvir už od stredy a mnohí z nich prijali sviatosť zmierenia a pokánia. Nádherná prírodná scenéria, slnečné počasie a všetko, čo toto miesto pútnikom ponúka, umocnili dôstojný a hlboko duchovný priebeh púte.
