Pochádzam z učiteľskej rodiny, kde bola účasť na náboženskom živote samozrejmá a dostalo sa nám aj určitého náboženského vzdelania. Aspoň takého, že o existencii Boha som niky nepochybovala, i keď rozhodujúci bol osobný postoj a svedectvo rodičov, ktoré si vyžadovali nemálo osobnej statočnosti a pevnosti charakteru vzhľadom na spoločenské postavenie a dobu v ktorej žili. Vzdelávanie v oblasti náboženstva a praktizovanie náboženského života sa stali aj neskôr prirodzenou potrebou duchovného života.
S modlitbou a jej účinnosťou mám už dlhšie vnútorné skúsenosti. Vždy som sa modlievala za svojich blízkych a keď sa nám narodili deti / máme tri deti/ modlievala som sa pravidelne a veľa za ne, ako aj za celú rodinu. V roku 1989 nám veľmi vážne ochorel vtedy 18 ročný najstarší syn. Jeho liečba si vyžiadala v priebehu dvoch rokov niekoľko ťažkých operácií, ktorých výsledok bol neistý.
Napriek tomuto handicapu náš Juraj začal študovať na vysokej škole, nebolo potrebné ani prerušenie štúdia. Veľa a neodbytne som sa modlila za môjho syna a so mnou aj jeho súrodenci a vlastne celá rodina. Náš syn je v súčasnosti považovaný za vyliečeného bez následkov
/ údajne s jeho chorobou jediný na Slovensku/ a úspešne študuje už 5.ročník medicíny. Viem z najhlbšej skúsenosti, že vytrvalá modlitba dokáže zázraky. Preto ma neprekvapujú opakované výzvy našej nebeskej Mamy k modlitbe. Verím, že tie modlitby ruženca, ktoré jej vkladáme do rúk budú rozhodujúcou zbraňou, ktorou premôže zlo.
Litmanovská Matka ako aj matka v Medžugorí nás vyzýva k otvoreniu sa pre svet, pre našich blížnych. Oveľa hlbšie som si uvedomila potrebu ako aj zodpovednosť a neodkladnú povinnosť kresťanky katolíčky v súčasnosti, modliť sa a modlitby a všetky obety venovať Matke za spásu sveta. Dovolím si opäť sa zdôveriť s celkom čerstvou skúsenosťou. Začiatkom júla ochorel nás najmladší syn teraz 18 ročný na infekčnú mononukleózu. Je to veľmi nepríjemné ochorenie, spojené niekedy so zápalom pečene a zmenami krvného obrazu. Samozrejme, že náš syn dostal práve tú ťažkú formu. Pravidelne som sa už modlila veľký ruženec / tak sako si to želala naša nebeská Mama v Litmanovej v júli/ na jej úmysel.
Za deti a celú rodinu som sa modlila: „ dôverujem Ti, moja nebeská Mama, verím, že sa mi o môjho chlapca postaráš a ten veľký ruženec patrí tebe, ty vieš, ako s ním naložíš“.
A Ona sa naozaj postarala. Za tri týždne od vypuknutia choroby mal náš Peter úplne normálne laboratórne výsledky.
