V dňoch 2 a 3. augusta 2025 sa na hore Zvir v Litmanovej konala tradičná odpustová slávnosť, ktorej 35. výročie od začiatku zjavení sme si pripomenuli.
Na toto výnimočné duchovné podujatie sa zišli veriaci z rôznych kútov Slovenska i zo zahraničia, aby si uctili miesto zjavení Presvätej Bohorodičky a prehĺbili svoj duchovný život.
Počas dvoch dní slávnosti mali pútnici možnosť pristúpiť k sviatosti zmierenia počas celého trvania slávnosti, zúčastniť sa na bohatom duchovnom programe, ktorý začal posvätením vody v prameni sv. Jána Krstiteľa, z ktorého ľudia čerpajú pre svoj duchovný úžitok. Po korunke Božieho milosrdenstva sa veriaci ľud modlil Veľkú večiereň s požehnaním lítijných darov, ktorú viedol o. Peter Leško, kaplán farnosti Litmanová. Následne spolu s vizionárkami Ivetou Hudákovou a Katkou Vislockou nasledovala modlitba rozjímavého sv. ruženca, po ktorej bola archijerejská sv.liturgia, ktorej hlavný slúžiteľ bol emeritný prešovský arcibiskup Ján Babjak, SJ.
Nechýbala ani krížová cesta, ktorej sa zúčastnil veľký počet pútnikov. Niesla sa v duchu hlbokej úcty, zamyslenia a spojenia s utrpením Krista. Pre mnohých je silným momentom a duchovného stíšenia v lone prírody.
Osobitným duchovným zážitkom bola polnočná sv. liturgia, ktorú viedlo spoločenstvo Neokatechumenátnej cesty, ktorú slávil o. Ľubomír Petrík. Zazneli v nej hĺbavé liturgické spevy, modlitby a Božie slovo, ktoré oslovili srdcia mnohých prítomných.
Čas osobnej adorácie pred Najsvätejšou Eucharistiou umožnil každému stíšiť sa a zotrvať v tichej modlitbe s Bohom do skorých ranných hodín.
Nedeľné ráno sme začali mariánskou modlitbou Paraklisu k úcte Presvätej Bohorodičky, aby sme si vyprosili potrebné milosti a ochranu do ďalších dní. Utierňou – oficiálnou modlitbou Cirkvi – sme sa v týchto ranných hodinách pomaly pripravovali na slávenie Eucharistie. Jej spevy ešte viac umocnili duchovnú atmosféru nedele – Pánovho dňa, ale aj celej odpustovej slávnosti.
Vrcholom slávnosti bola archijerejská sv. liturgia, ktorú slávil najosvietenejší o. arcibiskup a metropolita Jonáš, ktorý bol hlavným slúžiteľom i kazateľom zároveň. Predtým však zaznel dekrét, v ktorom Sv.stolica udelila Nihil obstat, ktorým rozhodol, že nič neprekáža rozvíjaniu mariánskej úcty na hore Zvir a ocenil duchovné ovocie tohto miesta.
V homílii sa vladyka zamýšľal v súvislosti s týmto miestom, či je toto miesto pustým miestom. Nie je. Odkedy ste sem začali putovať, prestalo byť pustým. Od kedy tu o sebe dala vedieť Bohorodička, ktorá sa tu nazvala menom Neporočna Čistota a je tu prítomná, už to nie je pustým miestom… preto tu ma miesto každý, úprimne prichádzajúci a hľadajúci človek…preto neodíďme z tohto bohatého a Bohom prestretého miesta s prázdnymi rukami. Povzbudil nás, aby sme do svojich domovov preplnených rámusom prinášali pokoj, pre načerpanie ktorého prichádzame na túto horu.
Atmosféru pokoja, modlitby a spoločenstva umocnilo aj pekné počasie, príroda a zveľadený areál pútnickeho miesta, ktorý stále priťahuje množstvo veriacich hľadajúcich Boží dotyk.
Odpustová slávnosť na Hore Zvir bola opäť mocným svedectvom živej viery a duchovnej sily tohto výnimočného miesta.
