Májová Fatimská sobota a Malá púť

Aj v tomto mariánskom mesiaci máj sa na hore Zvir slávila Fatimská sobota. Program Fatimskej soboty začal o 10:00 hodine modlitbou rozjímavého svätého ruženca pokračoval slávením svätej liturgie. Hlavným slúžiteľom a zároveň aj kazateľom bol otec Michal Leščišin, rektor chrámu na hore Zvir v Litmanovej. Vo svojej homílii poukázal na život a odvahu prvých kresťanov, ktorí nebojácne a s veľkou horlivosťou svedčili o Kristovi, Vykupiteľovi sveta. Taktiež vyzdvihol život svätého apoštola Pavla, ktorý po svojom obrátení čelil prenasledovaniu od židov, ktorí ho chceli zabiť. Avšak on aj napriek tejto hrozbe a aj nedôvere zo strany učeníkov si smelo počínal a všetkým ohlasoval, že Ježiš je skutočný Mesiáš. Pavlova horlivosť a odvaha je výzvou aj pre nás, aby sme sa nebáli svedčiť o Ježišovi, ktorý nás zachránil. Ako? No predovšetkým svojim životom, lebo to je hlavným poslaním kresťana. Aj keď tento svet toto poslanie milovať častokrát neprijíma, ale presadzuje postoje sebectva a egoizmu, my kresťania sme povinní ukazovať, čo je to život s Kristom.  Sám Ježiš to od nás žiada:  „Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom“ (Jn15,17)  Uvedomujúc si, že to On prvý miloval nás, a až do krajnosti, môžeme aj my milovať a slúžiť druhým a tak sa stať  autentickými Kristovými učeníkmi v tomto svete. „Odvahu, nebojme sa byť na víťaznej strane Ježiša Krista, lebo s ním víťazíme aj my!“  Po svätej liturgii nasledovalo požehnanie náboženských predmetov, modlitba Korunky k Božiemu milosrdenstvu a modlitba zverenia sa fatimskej Panne Márií.

V štvrtú nedeľu po Pasche,  7. mája 2017 sa na hore Zvir v Litmanovej konala májová  Malá púť. Celá púť prebiehala pod záštitou záštitou predstavených a bohoslovcov Gréckokatolíckeho kňazského seminára blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča v Prešove. Program začal o 9:00 hodine uctením si ikony Presvätej Bohorodičky a pokračoval modlitbou akatistu, ktorý viedol otec Jozef Gača, vicerektor kňazského seminára v Prešove. Po tejto modlitbe otec arcibiskup a metropolita Ján požehnal pod horou nový úsek cesty, ktorý bol dokončený v jeseni minulého roku. Po požehnaní vladyka Ján spoločne s pánom Petrom Chudíkom oficiálne otvorili novú cestu. Program ďalej pokračoval modlitbou rozjímavého svätého ruženca, ktorý si pripravili bratia seminaristi z 3. ročníka. Vyvrcholením Malej púte bola archijerejská svätá liturgia, ktorej predsedal vladyka Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup a metropolita. Vo svojej homílii poukázal na Ježišove slová, ktoré v dnešnom evanjeliu povedal ochrnutému človekovi: „ Vstaň vezmi si lôžko a choď !“ Tieto slová chce Ježiš dnes povedať každému jednému z nás, chce uzdraviť naše telo, ale predovšetkým chce uzdraviť našu dušu, lebo Ježiš uzdravuje z pohľadu na večnosť. Preto nie vždy nás uzdraví, keď vidí, že choroba tela viac prospeje našej duši ako zdravie. Nemusí byť pre nás  len nebezpečenstvom, ale môže byť aj uzdravením, viac potrebným pre dušu, ako pre telo. „Všetci, ktorí putujeme na horu Zvir so svojimi trápeniami a ťažkosťami, prichádzame tu nielen prosiť, ale aj ďakovať. Dnes jej chceme predovšetkým ďakovať za to, že tu môžeme prichádzať po asfaltovej ceste, ktorá bola dnes požehnaná.“

V mene všetkých pútnikov, ktorí prichádzajú na mariánsku horu Zvir sa otec arcibiskup a metropolita Ján poďakoval predsedovi prešovského samosprávneho kraja, pánovi Petrovi Chudíkovi a poslancom.  Veľká vďaka patrí dnes už nebohému riaditeľovi ciest prešovského samosprávneho kraja, pánovi Vladimírovi Kozákovi, ktorý túto stavbu realizoval a veľmi sa z nej tešil. Taktiež poďakoval pánovi Michalovi Drobňákovi, riaditeľovi správy ciest v Starej Ľubovni, a všetkým cestárom, ktorí zodpovedne odviedli svoju prácu a starajú sa o údržbu cesty, najmä v zimnom období. Výzva ďakovať Božej Matke za mnohé milosti a prosiť ju o milosť byť dobrými, horlivými a svätými kňazmi, bola adresovaná bratom bohoslovcom, ktorí si konali ďakovnú púť. Vladyka Ján ďalej vyzdvihol svedectvo života nebohého novokňaza, otca Jozefa Šašalu, ktorý vo svojej ťažkej chorobe poznal veľkosť Božej Lásky. Takto sa má na svoje utrpenie pozerať každý kresťan, cez Ježišov kríž a cez jeho zmŕtvychvstanie. Kríž  sa môže stať pre každého z nás  cestou vedúcou do večného života a večného šťastia, do cieľa, ktorým je nebo. Bohorodička je naša nebeská Matka, ktorej záleží na  každom jej synovi a na každej jej dcére a pre našu záchranu vykonala na tejto zemi už mnoho zázrakov a koná ich stále. Obraz Guadalupskej Panny Márie je jedným zo zázrakov, ktorý nás povzbudzuje v našom živote. Avšak najväčším zázrakom je zázrak eucharistie, keď na slová kňaza sa s chleba a vína stane skutočne telo a krv Ježiša Krista. Každý veriaci prijímajúci svätú eucharistiu sa tak zjednotí so živím Kristom, ku ktorému nás Matka Božia privádza. Slávnostnú archijerejskú svätú liturgiu svojím spevom doprevádzal bohoslovecký Zbor svätého Romana Sladkopevca. Po skončení svätej liturgie nasledovala modlitba na úmysel Svätého Otca,  požehnanie náboženských predmetov a modlitba Korunky k Božiemu milosrdenstvu.