Úvod
Dnes sme sa zišli v tomto krásnom prostredí, aby sme sa celkom osobne stretli s Bohom. Trojjediný Boh sa nám prihovorí v osobe Božieho Syna Ježiša a jeho presvätej Matky Bohorodičky Panny Márie. O nich nám referujú čítania z Nového zákona a z evanjelia, ktoré sme počuli. Majú nám čo povedať. Otvorme si teda svoje uši a najmä srdcia, aby sme si odniesli do každodenného, niekedy tvrdého života silu a svetlo.
Rozprávanie sa odohráva v dvoch častiach. Je to ponajprv rodina Ježišovho priateľa Lazára, – ktorého náš Pán vzkriesil z mŕtvych,- a jeho sestier Márie a Marty.
Druhá časť je oslavou Ježiša, Syna nebeského Otca, ktorý si vzal ľudskú prirodzenosť z Panny Márie.
1. časť. V dome Lazára, Márie a Marty
Lazár so svojimi sestrami Máriou a Martou žili blízko Jeruzalema a Ježiš ich občas navštívil. Tie sestry boli dve celkom odlišné povahy. Mária bola hĺbavá duša, ktorá sa zaujímala aj o duchovné veci. Keď prišiel k ním Učiteľ z Nazaretu sadla si k jeho nohám, ako robili učeníci a učeníčky pred „majstrom“ (ako volali svojho ,,rabbiho“ – učiteľa), a s veľkým záujmom počúvala jeho slová. Ježiš rozprával o Bohu Otcovi zaujímavým spôsobom, vysvetľoval prorokov, žalmy a všetky knihy nového zákona, tiež miesta, v ktorých bol predpovedaný čakaný Mesiáš. Kto vie, ako Mária, táto citlivá duša vnímala osobu a slová tohto učiteľa z Nazaretu, či už v ňom nevybadala sľúbeného Mesiáša. Práve v tej dobe sa očakávanie Mesiáša veľmi rozšírilo a slová ich rodinného priateľa učiteľa Ježiša museli naplno zaujať vnímavú Máriu.
Medzitým však jej sestra, až veľmi živá Marta sa tuho starala, aby pripravila dobré pohostenie. Ako hovorí Písmo, „mala plno práce s obsluhou“. Nakoniec sa obrátila na Ježiša: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!“ Nevieme, či v tých slovách nebolo aj trochu závisti alebo aspoň pochopiteľnej nervozity.
Kristus Pán dal Marte odpoveď, ktorá je dôležitá pre všetkých nás: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.“ Náš Spasiteľ poukazuje na dva druhy starosti, ktoré sú prítomné v našom živote: je to starosť o dušu a o telo Ako Marta aj my sa o potreby tela až príliš staráme. Im venujeme väčšinu nášho času pozornosti a námahe. Tak strácame vnútornú rovnováhu v živote.
Ježiš Kristus nás vyzýva k rovnováhe a k správnemu postoju k životným potrebám. „Len jedno je potrebné“, nie mnoho vecí. Nestratiť vnútorný pokoj a rozvahu. Nebehať za každým pozlátkom, nie všetko je zlato, čo sa blyští. Kristus Pán nás jasne učí, že starosť o dušu má prednosť pred starosťou o telo.
K tomu náš Pán vystríha pred jednou chybou, ktorou trpí nielen biblická Marta, ale každá nevyrovnaná duša. Ježiš vyčíta takému človeku: „staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci“. Nielen z chleba žije človek. Človek má aj dušu nielen telo. Má sa starať aj o dušu, nielen o telo. A aj o telesné potreby sa starať s mierou, nie s nepokojom. Kresťan pozná aj nádej a dôveru v Boha. Taliani majú pekné príslovie a povzbudenie: „occuparsi ma non preoccuparsi“ – treba sa starať, ale nie prehnane; pracovať, ale nie nad sily, neprepínať svoje sily.
Vzorom takej ženy bola a je Panna Mária. Nemala ľahký život. Boh si ju vyvolil, aby bola matkou Spasiteľa všetkých ľudí; za nich on vylial svoju krv a Mária obetovala ako jeho matka a spoločnica v utrpení svoj život. Starosť o malého Ježiška a obava, aby ho krutý kráľ nedal zabiť, útek do Egypta, potom návrat do Nazareta, utrpenie a smrť jej Syna pred jej očami, aby sme spomenuli len niektoré udalosti.
My učeníci jej Syna sme jej vďační za neho, za jeho lásku a utrpenie a za jej účasť na diele vykúpenia. Aj my pripájame svoje hlasy k zvolaniu tej ženy v evanjeliu: „Blahoslavený život, ktorý ťa nosil a prsia, ktoré si požíval“. Blahoslavená si Mária, lebo si prijala pod svoje srdce Ježiša – Božie Slovo. K tomu však Ježiš pridáva aj iné blahoslavenstvo: jeho Matka je blahoslavenejšia preto, lebo prijala do srdca Božie slovo a vo svojom živote ho uskutočňovala. Túto cestu k blaženosti otvoril Ježiš pre všetkých: „Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho. Hľa cesta k blaženosti a vnútornému pokoju, ktorá sa otvára pre nás všetkých. Treba ju len sledovať.
Lebo slová Ježiša Krista v dnešnom evanjeliu platia pre všetkých. On ich však používa, keď osloví Máriu a Martu. Starostlivej a rozbehanej Márii pripomenie akú krásnu úlohu má žena nielen v domácnosti, ale aj v spoločnosti. Ako matka, sestra, pracovníčka, spolučlenka nech prináša do každého životného spoločenstva rodinné teplo, ženskú jemnosť, prirodzenú pozornosť najmä voči trpiacim a núdznym – čiže vôbec to, čo Goethe nazval „večne ženské“ (das ewig weibliche). Nazaretská dievčina, Panna Mária, Matka Božia a naša Matka – je pre nás najvyšším vzorom ženy, ktorá v sebe spája dobré vlastnosti Marty i Márie.
2. Kristus Ježiš, náš vzor (Fil 2,5-11)
Liturgické čítanie nám prináša aj iný duchovný skvost. Je to jeden z najkrajších hymnov Nového zákona o Ježišovi Kristovi, vtelenom a oslávenom Božom Synovi, ako teraz žije v sláve. My ho uctievame v našich chrámoch, oslavujeme v našich kázňach, očakávame v našich modlitbách o dobrú smrť. Kto je Kristus Ježiš pre nás?
Apoštol sv. Pavol píše tento list z väzenia, kde si musel platiť na živobytie. Ďakuje v ňom kresťanom vo Filipách za peňažnú pomoc. Filipy bolo staroveké mesto v Macedónsku, kde sa utvorilo malé kresťanské spoločenstvo, ktoré Pavol viackrát navštívil. Medzi kresťanmi boli určité napätia a nesváry, zapríčinené ctižiadostivosťou niektorých, pri tom nechýbali ani vonkajší nepriatelia. Preto im Pavol predkladá Ježiša Krista ako príklad pokory. Práve osoba Krista je aj dnes vysokým a účinným príkladom. Hymnus zhŕňa Kristov život do dvoch liniek: zostup v pokore a povýšenie v sláve. Kristus sa uponížil a preto ho Boh povýšil.
Hymnus má dve časti. Začína Pavlovou výzvou kresťanom:
„Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš“ (v.5). Potom nasleduje
Prvá časť: Kristus sa pokoril (6-8):
6. „On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom…“
(Kristus je Boží Syn od večnosti, má teda večnú božiu prirodzenosť;)
7.„ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka“.
(Skryl svoju Božskú prirodzenosť a vzal si ľudskú)
8. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži“.
(čiže: dobrovoľne zaplatil za naše hriechy smrťou na kríži).
Druhá časť: Preto bol povýšený a oslávený (9-11):
9. „Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno,“
(to je: dal mu najvyššiu hodnosť a moc, a to je meno „Pán“)
10. „aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí
(Kristus má najvyššiu hodnosť v celom stvorení)
11. „a aby každý jazyk vyznával:„Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Otca“.
(lebo len on je Spasiteľ a Pán-Stvoriteľ všetkých ľudí).
Pavol vyzýva teda všetkých veriacich ale najmä tých pyšných a ctižiadostivých, aby si osvojili zmýšľanie Ježiša Krista, vedeli sa pokoriť a ponechať v rukách Pána každý úspech. Také zmýšľanie je veľmi aktuálne tam a vtedy, keď sa ľudia bijú omoc, majetky a hodnosti, a lakťami sa prebíjajú dopredu v spoločnosti. Zapíšme si teda do srdca múdru výzvu apoštola Pavla: „Buďte jedna duša a jedna myseľ! Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných“ (Fil 2, 2-4).
Nech nás sprevádza na životnej ceste náš milosrdný Spasiteľ Ježiš Kristus a dobrotivý príhovor našej nebeskej Matky Panny Márie. Amen
