Májová Malá púť

V tretiu nedeľu po Pasche, 5. mája 2019, sa na hore Zvir v Litmanovej konala májová  Malá púť. Celá púť prebiehala pod záštitou predstavených a bohoslovcov Gréckokatolíckeho kňazského seminára blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča v Prešove. Program začal o 9:00 hodine uctením si ikony Presvätej Bohorodičky a pokračoval modlitbou akatistu, ktorý viedol otec Marcel Pisio, špirituál kňazského seminára v Prešove. Program ďalej pokračoval modlitbou rozjímavého svätého ruženca, ktorý si pripravili bratia seminaristi. Vyvrcholením Malej púte bola svätá liturgia, ktorej hlavným slúžiteľom bol otec Miroslav Dancák, rektor kňazského seminára v Prešove, a slávnostným kazateľom bol otec Jozef Gača, vicerektor kňazského seminára v Prešove. Svoju homíliu začal tým, že sme tu prišli, aby sme boli na tejto hore spolu s Ježišovou matkou. Mnohé veci nás ovplyvňujú v našom rozhodovaní. Aj dnešná cesta na horu bola naplnená strachom, že aké počasie bude. No hoci dnes nám tu prší a sneží prišli sme tu. Ani počasie nás neodradilo, aby sme sa stretli s našou nebeskou mamkou a našim nebeským ockom. V dnešnom evanjeliu sme počuli ako ľudia prichádzajú k hrobu, na ktorom bol odvalený kameň. Nachádzajú tam mladíka v bielom. On sa im prihovoril: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili. Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: ‚Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.’” Vyšli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a strach. A nepovedali nikomu nič, lebo sa báli. No Mária sa nebojí ona prichádza k učeníkom a hovorí im, že ide pred nimi do Galiley. Aj v našom živote prichádzajú tmavé chvíle, kedy sa bojíme alebo sa stane nejaká tragédia. No práve do tohto nášho trápenia prichádza Mária a hovorí: „Ježiš žije a ide pred tebou.“ Ježiš žije a chce byť prítomný v každom našom trápení. Nikdy nie sme sami. Nájdime silu a odvahu, príďme k nemu a povedzme mu o našom trápení. On chce priniesť svetlo do nášho života. Chce nám dať nádej na nový život. No nie na život bez Neho, ale na život s Ním. Hľadajme Boha v našej temnote, v našich problémoch, lebo On je tam a dovoľme mu, aby nás preniklo jeho svetlo. Svetlo života. No v prvom rade musíme chcieť Ho tam nájsť. Aj tieto ženy prichádzali k hrobu so starosťami. Tak isto aj my máme starosti a trápenia. No keď ich dáme do Božích rúk, tak budeme ako tieto ženy, ktoré prišli k hrobu a ich starosti sa pominuli. A nielen to, ale dozvedeli sa, že Ježiš žije. On chce žiť aj v našich životoch. Tak ako tieto ženy Ježiš posiela, aby o tom hovorili, tak aj nás posiela, aby sme o tom hovorili. Po svätej liturgii nasledovala modlitba na úmysel Svätého Otca, modlitba požehnania náboženských predmetov, a tiež modlitba Korunky Božieho milosrdenstva. Celú liturgiu doprevádzal svojím spevom zbor sv. Romana Sladkopevca.