Marcová Fatimská sobota a Malá púť

Dňa 3. marca 2018 sa na hore Zvir zhromaždili pútnici, aby spoločne slávili Fatimskú sobotu. Sobotňajší program začal modlitbou rozjímavého svätého ruženca. Po modlitbe svätého ruženca nasledovala svätá liturgia, ktorú slávil otec Marcel Pisio. Po svätej liturgii nasledovala modlitba na úmysel Svätého Otca, modlitba zverenia sa Fatimskej Panne Márii, modlitba požehnania náboženských predmetov a na záver sa konalo na hore Zvir aj pomazanie chorých.

4. marca 2018, v tretiu pôstnu nedeľu, teda v Krížupoklonnú nedeľu, sa na hore Zvir uskutočnila Malá púť. Program púte začal ako obvykle uctením si ikony Presvätej Bohorodičky, pokračoval modlitbou akatistu a po ňom nasledovala modlitba rozjímavého svätého ruženca. Najdôležitejším bodom programu bola svätá liturgia, ktorej hlavným slúžiteľom a kazateľom bol otec protopresbyter Rastislav Janičko, farár farnosti Litmanová a riaditeľ Pútnického centra hory Zvir v Litmanovej. Svoju homíliu začal otec otázkou z jednej diplomovej práce, že ak by človek mohol zmeniť vo svojom živote niečo, čo by to bolo. Niekto by zmenil šéfa, niekto manžela, niekto školu či prácu, zamestnanie … Ale zmena by chcela ´ďalšiu zmenu a ďalšiu a vo svojej pýche by sme chceli zmeniť vždy všetko. Práve v túto nedeľu, keď Cirkev vykladá k úcte svätý kríž, chce otec Rastislav poukázať na to, že práve to nám hovorí Kristus. „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ Nemôžeme nasledovať Krista bez toho aby sme neniesli svoj kríž. Tým krížom môže byť práve všetko to, čo by sme chceli zmeniť. Je ľahké vidieť chybu všade, ale nevie to, že Boh sa ma chce skrze kríž dotknúť a ukázať mi milosrdenstvo a lásku, ktorou ma miluje. Kristus zomrel na kríži. Nemôžeme oddeliť Krista od kríža, lebo práve na kríži nám dal Kristus nový život. Život Božieho dieťaťa. Kríž treba prijať presne tak, ako aj Bohorodička prijala to, že počne a porodí syna, ale aj to keď syna dostala mŕtveho do svojich rúk.  Na záver otec Rastislav nás vyzval, aby sme dokázali poprosiť Boha o silu ísť tam kde je aj On, nie len tam kde je tento svet a kam chcem ísť ja. Po svätej liturgii nasledovala modlitba na úmysel Svätého Otca, modlitba požehnania náboženských predmetov a Korunky Božieho milosrdenstva.