Dňa 6. januára 2018, na sviatok Svätého Bohozjavenia nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, sa na hore Zvir v Litmanovej slávila Fatimská sobota. Sobotňajší program začal modlitbou svätého ruženca svetla a pokračoval slávením svätej liturgie, ktorej hlavným slúžiteľom a kazateľom bol otec Peter Kijovský, rektor Kaplnky Nepoškvrneného počatia Presvätej Bohorodičky na hore Zvir a výpomocný duchovný vo farnosti Litmanová. Po svätej liturgii sme sa pomodlili na úmysel Svätého Otca a nasledovalo požehnanie náboženských predmetov a myrovanie sviatku. Na záver sme sa presunuli pod horu, kde bolo svätenie vody, podľa tradície v potoku.
V nedeľu po Bohozjavení, 7. januára 2018, sa na hore Zvir znova zišli pútnici, aby spoločne slávili prvú Malú púť v tomto novom kalendárnom roku. Program púte začínal uctením si ikony presvätej Bohorodičky, modlitbou akatistu a pokračoval rozjímavým ružencom. Program pokračoval slávením svätej liturgie, ktorej hlavným slúžiteľom a kazateľom bol otec Michal Leščišin, rektor chrámu na hore Zvir. Vo svojej homílii hovoril o pokání. Slovo pokánie v nás často vzbudzuje dojem, že je to niečo nepríjemné. Ale ak sa nad týmto slovo zamyslíme vidíme, že to tak vôbec nie je. V hebrejčine slovo pokánie označuje radosť alebo radosť z návratu. Je to návrat ako keby k otcovi alebo návrat domov. V gréčtine slovo pokánie znamená zmeniť zmýšľanie. Božie slovo hovorilo o tom ako Ježiš pokorne prišiel k Jánovi a nechal sa pokrstiť. Vtedy z neba zaznel hlas : „Toto je môj milovaný syn!“ Tento hlas zaznieva aj pre nás. Ja som milovaný syn a milovaná dcéra. Ježiš Kristus prichádza ako svetlo. Tým svetlom sa stali aj apoštoli, keď im hovorí: „ Vy ste svetlo sveta.“ To platí aj pre nás. Ale tým svetlom sa staneme vtedy, ak zmeníme zmýšľanie, ak budeme robiť pokánie. Ak sa chcem naučiť novú reč, je pre nás často krát nezrozumiteľná a ťažká. Až časom u pochopíme a zdokonaľujeme sa v nej. Božie slovo je tiež niekedy pre nás nezrozuminetľné, ale nepochopíme mu ak sa k nemu nebudeme vracať, ak nezmeníme zmýšľanie, ak sa mu nebudeme venovať ak ho nebudeme žiť, aby sme mohli byť svetlom. Na záver otec vyzval aby sme boli jeho slovu verní, zmenili zmýšľanie, nebáli sa a radostne sa vrátili k Bohu. Po svätej liturgii nasledovala modlitba na úmysel Svätého Otca, modlitba požehnania náboženských predmetov a Korunky Božieho milosrdenstva.
