V sobotu 1. februára 2014 sa na hore Zvir slávila Fatimská sobota. Program začal modlitbou svätého ruženca s rozjímaniami nad tajomstvami ruženca svetla. V nich zarezonovala myšlienka odvolávajúca sa na zázrak v Káne Galilejskej, kde Kristus premenil vodu na víno. Naše životy sa podobajú takýmto kamenným nádobam – sú prázdne. Pohodlnosť a nečinnosť nás častokrát pretvára na takéto nádoby. Potrebujeme zažiť naplnenie – naplnenie Svätým Duchom, ktorý nás môže naplniť svojimi milosťami a darmi až po okraj. Tak sa staneme svedkami viery. Po ruženci nasledovala svätá liturgia.
V homílii sa o. Marcel Pisio, duchovný správca hory Zvir, odvolával na evanjelium podľa Lukáša (17, 3 – 10), kde Kristus hovorí o tom, že ak robíme všetko, čo sa nám prikázalo, sme len neužitoční sluhovia, lebo sme spravili to, čo sme boli povinní urobiť. Aj my si myslíme, že stačí, ak budeme robiť dobro. Ale ako hovorí židovský historik Jozef Flavius, aj pohania robia dobro – mnohokrát sú lepší, ako kresťania. Žiť pravé kresťanstvo znamená dať svoj život za druhého – aj za toho, čo mi je nepriateľom. To dokonale naplnil Ježiš Kristus. My sami to nedokážeme – potrebujeme byť naplnení Kristom, aby sme boli schopní dávať život za druhých.
Po liturgii nasledovalo požehnanie náboženských predmetov, modlitba Korunky k Božiemu milosrdenstvu a modlitba zasvätenia sa Fatimskej Panne Márii.
V nedeľu 9. februára 2014 sa na hore Zvir konala Malá púť. Program začal tradične uctením si ikony Presvätej Bohorodičky a privítaním pútnikov. Nasledovala modlitba akatistu k Presvätej Bohorodičke a modlitba slávnostného svätého ruženca. Hlavným slúžiteľom a kazateľom liturgie bol o. Vasiľ Kindja, rektor chrámu a Kaplnky Nepoškvrneného počatia Presvätej Bohorodičky na hore Zvir.
V homílii si poslúžil vetou z evanjelia, ktorá predchádzala dnešnej stati o mýtnikovi a farizejovi: „Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo.“ V úvode homílie povedal, že zmyslom nedele o mýtnikovi a farizejovi je prestať si myslieť, že sme spravodliví. Poukázal na to, že častokrát nevidíme v pravde svoj život, ale život toho druhého vieme najlepšie zhodnotiť. Nevidíme svoje hriechy a slabosti, nechceme prijať kritiku na svoju osobu, nedokážeme neohovárať a neosočovať iných… Staršia generácia kritizuje mladšiu, aj keď si neuvedomuje, že práve ona ju takú vychovala – vidíme všetko iné, ale seba nie. „Je málo, že sme tu – našou úlohou je viac.“ Nemáme byť len farizejmi, ktorí sa veľa modlia, chodia na púte, ďakujú za to, akí nie sú. Máme prosiť Boha o milosrdenstvo tak, ako hriešny mýtnik: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu!“ – to je našou úlohou.
Po svätej liturgii o. Vasiľ požehnal náboženské predmety a potom sa kňazi, spolu s bohoslovcami a všetkými pútnikmi pomodlili modlitbu Korunky k Božiemu milosrdenstvu. Spevom doprevádzal nedeľu miešaný zbor veriacich z Litmanovej pod vedením Pavla Vasiľa, bohoslovca pastoračného ročníka na hore Zvir.
Posolstvom nedele sa stala síce krátka, ale silná veta z evanjelia: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu!“
Menu
