1950 – apríl – po tzv. Prešovskom sobore a následnej likvidácii Gréckokatolíckej cirkvi v Československu bol v domácom väzení a predstavitelia totalitného režimu naňho vyvíjali nátlak, aby prestúpil do Pravoslávnej cirkvi;
17. mája bol v noci prevezený do internačného tábora v Báči pri Šamoríne a neskôr bol štátnou mocou zadržiavaný vo františkánskom kláštore v Hlohovci, kde poveril otca Ivana Ljavinca funkciou generálneho vikára;
18. októbra bol oficiálne zatknutý a prevezený do väzenia na Ruzyni v Prahe. Tu prežíval zo strany príslušníkov ŠtB kruté fyzické aj psychické mučenie, kým nepodpísal priznanie vypracované vyšetrovateľmi, ktorí ho obvinili zo špionáže a velezrady.

1951 – október – Štátnym súdom v Bratislave hanebne odsúdený za zločiny velezrady a vyzvedačstva na 15 rokov väzenia, pokutu 20 000 korún, konfiškáciu majetku, stratu občianskych a čestných práv na dobu 10 rokov; všetky obvinenia pred súdom odmietol;
nespravodlivý trest si začal odpykávať v komunistických väzeniach Leopoldov, Ilava, Valdice, Mírov a Ruzyň;

1957 – júl – prostredníctvom advokáta JUDr. Jozefa Hustopeckého podal návrh na obnovu svojho trestného stíhania v zmysle § 300 trestného poriadku

1958 – jún – Krajský súd v Prešove jeho návrh zamietol;

1960 – júl – zomierajúci biskup Pavel Peter Gojdič, OSBM udelil za zvláštnych okolností požehnanie otcovi biskupovi Vasiľovi Hopkovi a prostredníctvom neho aj celej Prešovskej eparchii;

1962 – máj – vylúčený z amnestie prezidenta republiky;

1963 – október – na základe amnestie prezidenta republiky boli z väzenia prepustení traja zo štyroch biskupov, ktorí sa ešte nachádzali vo väzení. Biskup Vasiľ Hopko vo väzení zostal;

1964 – máj – podmienečne prepustený z väzenia; väzenie opustil s ťažko podlomeným zdravím;
nakrátko navštívil Prešov, obzrel si katedrálny chrám a biskupskú rezidenciu; po prepustení býval krátky čas v Košiciach pod stálym dohľadom ŠtB; aby štátne orgány zabránili jeho styk s aktivistami usilujúcimi sa o obnovu Gréckokatolíckej cirkvi, určili mu za miesto pobytu kláštor v severočeskom Oseku; stal sa duchovným správcom sestier sv. Kríža, ktoré žili v tomto kláštore;

1967 – máj – v mieste svojho núteného pobytu v Oseku oslávil vzácne jubileum – dvadsiate výročie biskupskej vysviacky;

1968 – usiloval sa o obnovu Gréckokatolíckej cirkvi a zasielal žiadosti rôznym štátnym a cirkevným predstaviteľom, štátnym inštitúciám, v rozhlase sa prihovoril k veriacim. V úsilí o obnovu spolupracoval najmä s pražským biskupom F. Tomáškom; apríl – zúčastnil sa ako jediný žijúci gréckokatolícky biskup pamätného stretnutia všetkých žijúcich kňazov prešovskej eparchie v Košiciach;
14. a 15. mája sa zúčastnil veľkého zhromaždenia biskupov, kňazov, rehoľníkov a laikov na Velehrade, kde v úplnej zhode navrhli program náboženskej obnovy;
jún – bola povolená činnosť Gréckokatolíckej cirkvi; Najvyšší súd v Prahe zrušil v celom rozsahu rozsudok bývalého Štátneho súdu odd. Bratislava z októbra 1951, ktorým bol hanebne odsúdený;
november – bol slávnostne uvítaný vo svojej rodnej obci Hrabské
december – Krajská prokuratúra v Košiciach zastavila jeho trestné stíhanie;
cestoval do Ríma, kde sa stretol so Svätým Otcom Pavlom VI.;
menovaný za svätiaceho biskupa Prešovskej eparchie;

1969 – apríl – bol mu udelený štátny súhlas k vykonávaniu funkcie svätiaceho biskupa;
vydal Ordinariátny list č. 1/1969, v ktorom vysvetľoval dôvody, prečo bol Svätým Otcom menovaný za svätiaceho biskupa;

1971 – apríl – odškodnený na základe zákona č. 82/1968 Zb. (o súdnej rehabilitácii) podľa § 33 ods.1 uvedeného, zákona sumou 120 000 korún;

1972 – máj – vo sviatok Nanebovstúpenia Pána oslávil v Prešove 25. výročie biskupskej vysviacky;

1976 – júl – po splnení životného poslania zomrel v Prešove 23. júla o 15.00 hod popoludní;

1983 – Pittsburská gréckokatolícka metropolia v USA dala podnet na proces kanonizácie biskupov P. P. Gojdiča, OSBM, T. Romžu a V. Hopku;
Kongregácia pre kauzy svätých vydala na žiadosť Pittsburskej metropolie Nihil obstat (niet námietok) na započatie procesu ich beatifikácie;

1995 – Kongregácia pre kauzy svätých vydala na žiadosť prešovského sídelného biskupa J. Hirku Nihil obstat (niet námietok) v kauze beatifikácie oboch prešovských biskupov mučeníkov;
Pittsburská metropolia v USA odstúpila beatifikačné materiály Prešovskej eparchii; prešovský sídelný biskup Mons. J. Hirka vymenoval pre túto záležitosť historickú, právnickú a teologickú komisiu;